O tom ako, znižujeme ekologický dlh, sme diskutovali počas online podujatí, ktoré usporiadala Nadácia Integra v rámci projektu “Daruj strom”. Sme radi, že do súvisiacej výzvy “5 eur ťa nezabije” sa počas leta zapojili viaceré známe osobnosti a mnohí ďalší jednotlivci, ktorým osud našej spoločnej Zeme nie je ľahostajný.

 

Žijeme na ekologický dlh

Dňa 22. augusta 2020 sme si opäť pripomenuli, že žijeme na ekologický dlh. Tento dátum sa stanovuje každoročne. Označuje deň, kedy ľudstvo vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je naša planéta schopná nahradiť za jeden rok.
“Minulý rok sme si ho pripomenuli 29. júla a tento rok o tri týždne neskôr. Čo by bola výborná správna, keby to bolo zmenou postoja ľudstva k ochrane planéty a nie výsledok obmedzenia dopravy, výroby a ďalších ľudských činností počas pandémie,” povedala pri tejto príležitosti Zuzana Čaputová, prezidentka SR.

Zároveň pripomenula, že slovenský deň vyčerpania prírodných zdrojov nastal už 21. mája. Aj my na Slovensku teda žijeme v neudržateľnej nadspotrebe. Na úkor budúcich generácií aj na úkor ľudí v chudobných krajinách sveta. Problémy súvisiace so zmenou klímy sa týkajú aj nás!

Čo je to klimatická kríza

Vďaka online diskusii s klimatológom Jozefom Pechom sme sa dozvedeli ako konkrétne je dnes porušená naša planéta. Jeho prezentácia nám odhalila aký rozsah má náš ekologický dlh, aké sú následky aktuálnej zmeny klímy a predpoklady ďalšieho vývoja.
Zvyšujúca sa koncentrácia skleníkových plynov spôsobuje pomerne rýchle ohrievanie atmosféry aj oceánov. Za posledných 50 rokov sa planéta oteplila v priemere o 1°C. Slovensko približne o 2°C.

Ako upozorňuje Jozef Pecho: „Klimatický model, ktorý má v sebe predpoklady, že budeme naďalej tak ako doteraz používať fosílne palivá, ďalej budeme odlesňovať, a nezmeníme produkciu CO2 ukazuje, že nás táto činnosť môže do roku 2100 priviesť k až 5-stupňovému otepleniu. To by bola jedna z najrýchlejších zmien klímy za posledných približne milión rokov.” Pri tomto scenári sa klimaticky a teplotne môžeme dostať v podstate do obdobia spred 65 miliónov rokov. Do obdobia eocénu, kedy boli podmienky pre život na Zemi výrazne odlišné od tých, aké poznáme.

 

Ako sa nás zmena klímy dotýka

Podľa Pecha by spomínaný 5-stupňový nárast teploty na Slovensku pre lepšiu predstavu znamenal, že stredoeurópska klíma by sa podobala tej aká je v súčasnosti v Grécku či v Turecku. Teda veľmi suchá a teplá klíma s malým množstvom vody. A sucho je presne to, čo by netrápilo len nás, ale aj iné kontinentálne časti sveta. Ako ďalej dodal: „S oteplením pribúda aj počet hydrometeorologických extrémov, predlžujú sa veľmi teplé obdobia. Rastie počet prívalových dažďov, ktoré sú kombinované s dlhšími obdobiami sucha. Škody nimi spôsobené vyžadujú stále viac finančných prostriedkov potrebných na ich odstránenie.”

 

Citeľný dopad v Afrike

Paradoxne najväčšia exponovanosť na dopady zmeny klímy nie je u najväčších producentov skleníkových plynov, ale v krajinách s nízkymi emisiami CO2. Obyvatelia viacerých krajín v Afrike trpia klimatickou zmenou výrazne už dnes. Prehlbuje sa v nich extrémna chudoba, ohrozená je potravinová bezpečnosť, realitou je nedostatok pitnej vody. Alarmujúci stav ešte viac zhoršili premnožené kobylky, ničiace celú úrodu. Stále viac ľudí je z existenčných dôvodov nútených opúšťať svoje domovy, migrovať.

Situáciu v Keni nám počas online diskusie priblížil David Ogiga, projektový manažér spoločnosti Ten Senses Africa, ktorú založila Nadácia Integra.

Zmena klímy má negatívny dopad aj na produkciu celosvetovo obľúbenej plodiny – kávy. V Etiópii, vo svojom rodisku, sa káva dokonca dostala na zoznam ohrozených druhov. Vedci predpovedajú, že do roku 2040 bude kvôli zmene klímy 60% etiópskych kávovníkov druhu Arabica neproduktívnych. Výnosy z kávovníkov sú už teraz z roka na rok nižšie. V Etiópii sú pritom mnohí farmári na 100% závislí od pestovania tejto plodiny. Káva tu živí 15-25 miliónov ľudí. Viac nám o tom v online diskusii porozprával Bezabih Tolossa, syn kávových farmárov a manažér našej partnerskej organizácie v Etiópii.

 

Udržateľné agrolesníctvo

Znižovať ekologický dlh a zmierňovať negatívne následky klimatickej zmeny sa Nadácia Integra snaží prostredníctvom výsadby makadámiových a kešu stromov. V Keni a v Etiópii nevysádzame monokultúry. Naopak zlepšujeme biodiverzitu cez udržateľné agrolesníctvo.

Stromy sú prevenciou erózie pôdy, poskytujú tieň (v Etiópii pre spomínané ohrozené kávovníky) a udržiavajú vlahu v období sucha. Dokážu tiež absorbovať významné množstvo nadbytočných emisií uhlíka a tým zmenšujú našu ekologickú stopu.

Vďaka úžitkovým stromom sa africkí farmári môžu postaviť na vlastné nohy a vymaniť sa zo začarovaného kruhu chudoby. Orechy majú pre farmárov väčšiu hodnotu než drevo, ktoré by bolo po vyrúbaní stromov použité ako palivo. Farmári a ich rodiny sú motivovaní starať sa o tieto stromy. Ich životnosť je priemerne 75-100 rokov a predstavujú významný zdroj príjmu.

Podporiť naše úsilie, zmenšiť svoj ekologický dlh a pomôcť okrem planéty aj africkým farmárom, môžete darovaním stromu. Za každých vašich 5 eur vysadíme jeden strom.

DAROVAŤ STROM

 

Podporili nás

Je pre nás veľkou cťou, že záštitu nad naším projektom „Milión stromov pre Afriku” prevzala J.E. Zuzana Čaputová, prezidentka SR.

Projekty výsadby makadámiových a kešu stromov v Keni a v Etiópii môžeme realizovať aj vďaka podpore SlovakAid.

Projekt “Daruj strom” bol finančne podporený grantom z Nadačného fondu PwC v Nadácii Pontis.

Do našej výzvy „5 eur ťa nezabije” sa cez svoje osobné profily na sociálnych sieťach zapojili viaceré známe osobnosti, napríklad hudobníci Ozo Guttler z Korben Dallas, Bene a Lyrik H z Modré hory, Erik Šulc z Medial Banana; komik Jakub Gulík zo Silné reči; televízna moderátorka a zakladateľka Climate Conference Slovakia Daniela Piršelová či bratislavský župan Juraj Droba.