U

končiť školu, postaviť sa na vlastné nohy, opustiť biedu a začať podnikať. Ak ste sa narodili v chudobnej Afrike, kde je hlad a beznádej každodenným návštevníkom, je to takmer nesplniteľný sen. Občas je to ale inak. Život Simona z Kene zmenili Slováci. Vďaka nim mohol chodiť do školy, mal strechu nad hlavou a okolo seba tých, ktorí sa o neho postarali.
„Neviem čo by som bez nich robil,“ hovorí o svojich sponzoroch Simon. „Asi by som bol niekde na ulici a pil by som alebo by som bol práve nadrogovaný.” Dnes má tento mladý muž ukončenú univerzitu, obchoduje s papierenskými potrebami, ktoré dodáva štátu. A v neposlednom rade má rodinu, ktorú nadovšetko miluje.

„Neviem čo by som bez nich robil,“ hovorí o svojich sponzoroch Simon. „Asi by som bol niekde na ulici a pil by som alebo by som bol práve nadrogovaný.”

Ako trojročnému mu zomrel otec, ktorý mal dve manželky, čo je v Keni bežný jav. Jeho mama sa ho vzdala a odišla nevedno kam. Simon ostal nejaký čas žiť s prvou manželkou svojho otca a jej deťmi, neskôr sa ho ujala stará mama. „Keď zomrela, môj život sa zmenil na nočnú moru“, hovorí Simon. Zostal totiž v opatere blízkej rodiny, kde bolo kruté násilie, bitka a strach. Simon si ho užil vyše hlavy. Jedného dňa si povedal „dosť“ a ušiel. Tajne sa prešmykol do autobusu a vydal sa na cestu. Vtedy ešte netušil, že smeruje do Nairobi, hlavného mesta Kene.

Tam ho však nečakalo nič dobré. Ocitol sa na ulici s podobnými chlapcami ako je on. Hladoval, jedol odpadky, spával na zemi. Jedného dňa sa dostal do detského domova, kde mohol začať nový život. Nedokázal si však zvyknúť na nové podmienky a pravidlá. Ušiel zasa na ulicu. Sociálni pracovníci z domova ho však našli a zobrali naspäť. Mal jedlo, strechu nad hlavou a pomoc zvládať  iný spôsob života. Zrazu začal všetko vnímať ináč.
„Vtedy som si uvedomil, že mám pred sebou dobrý život. Začal som ho brať vážne a podobne aj svoje štúdium.” hovorí Simon o zlomovom momente svojho života.

Strednú školu dokončil keď mal 24 rokov. Na škole učili nekvalifikovaní učitelia a Simon nemal potrebné knihy, čo sa prejavilo na jeho nedostatočných známkach zo štátnych skúšok. Jeho túžba študovať ďalej ho však neopúšťala. Bol zodpovedný a odhodlaný robiť všetko čo najlepšie. Jeho sponzori ho naďalej podporovali v štúdiu. Jeho snaha a usilovnosť priniesli ovocie. Simon študoval sociálnu prácu, potom si spravil kurz manažmentu a podnikania.

Bez pomoci by sponzorov by Simon nemal taký život ako má dnes. Teší sa zo svojej manželky, malého synčeka a skromného príbytku. Svoji sponzorom napísal: „Dovoľte mi, aby som vám poďakoval. Z hĺbky môjho srdca si veľmi vážim, čo všetko ste pre mňa urobili. Nikdy by mi nenapadlo, že by som sa mohol stať tým, kým som dnes.”

Príbeh Simona si môžete prečítať aj v denníku SME v článku Namiesto modrín kravata, Keňania na sebe pracujú.

Vďaka Vám meníme životy ľudí k lepšiemu.