Tohtoročný košický Maratón mieru bol výzvou nielen pre športovcov, ale aj fanúšikov výnimočných aktivít. Patril medzi ne aj Daliborov beh pre Daniela, vďaka ktorému sme mohli kúpiť motorku tuk-tuk a pomôcť etiópskemu chlapcovi a celej komunite.

S Daliborom sme sa porozprávali o jeho iniciatíve.

Ako vznikol nápad spojiť beh a pomoc?

Od detstva vnímam športové dianie. Vždy som oceňoval charitatívne aktivity športovcov. Nechcem, aby to vyznelo namyslene, ale pred pár rokmi som vymyslel projekt „Rekordy pre deti“, prostredníctvom, ktorého sme viackrát prepojili pokus o športový rekord s pomocou deťom.

Spojenie (pol)maratónskeho behu a výzva pre moje okolie niekomu pomôcť tu už boli štyrikrát. Viacerí už asi ani neboli prekvapení, že niečo takéto robím. Tuk-tuk výzva však bola pre mňa jednoznačne „akcia“ s najväčším dosahom aj finančným výsledkom.

 

Prečo si sa rozhodol práve pre Daniela?

Všetko do seba zapadalo a zapadlo. Keď som vám do Integry napísal moju prvotnú predstavu nájsť 100 darcov pre dieťa z Etiópie, ktoré má rado beh, tak ste sa potešili. Keď ste mi však zároveň predostreli Danielov príbeh a potrebu kúpiť pre neho a začínajúce komunitné centrum v Etiópii tuk-tuk, tak nás to ako rodinu chytilo za srdce.

Príbeh malého chlapca sa nás dotkol. Prísť o takmer celú nohu spôsobom, že ti ju v spánku zožerie pytón, ale ty aj napriek tomu chodíš o barliach do školy a pasuješ sa so životom… To nás nenechalo chladnými. Som rád, že aj ďalšími, vyše 200 darcami to pohlo.

 

Ako reagovala na Tvoj nápad rodina a priatelia?

Najprv „zasadla“ rodinná rada, na ktorej som predostrel myšlienku: Stý ročník košického maratónu – nájsť 100 darcov, ktorí by boli ochotní prispieť pre dieťa z Etiópie. Z Etiópie preto lebo najvýznamnejším bežcom, ktorý kedy štartoval v Košiciach bol Etiópčan, dvojnásobný olympijský víťaz – Abebe Bikila. Úplne najbližšia rodina (manželka a syn) boli teda do toho od začiatku absolútne vtiahnutí. Spolu sme tvorili celú výzvu. Ostatní sa to dozvedeli až 1. septembra, keď sme ju zverejnili.

Čo sa týka priateľov, bolo to super. Ak aj reagovali niektorí negatívne, tak mi to nepovedali. Inak to boli neskutočne pozitívne šupy. Nemyslím tým len finančnú stránku, ale aj tú slovnú či už vyjadrenú tvárou tvár alebo na sociálnych sieťach.

 

Čo priniesla táto aktivita Tebe? Išiel by si do toho znova?

Prinieslo to zmes emócií a holú hlavu! 🙂 A spoznal som ľudí z Integry. 🙂 Pôsobím na ľudí, že som extrovert (a asi som), ale na začiatku každej jednej výzvy, ktorú som absolvoval, som mal stiahnutý žalúdok. Nebolo tomu inak ani pri Danielovi.

A či by som šiel do toho znova? Hm… Áno, aj keď niekde vzadu v hlave je, že by som sa už nerád „vystrkoval“. Ale podpora, ktorú som zažil pri pri tuk-tuku, mi dodáva odvahu ísť do niečoho podobného znova.

 

Veril si, že sa Ti podarí naplniť cieľ zbierky 6000 eur, ktorý si dokonca prekročil o 200 eur?

Absolútne nie. Veď aj preto som dal tak viac menej z recesie výzvu, že ak sa vyzbiera celá suma, dám ostrihať dohola. Ja, obyčajný človek, som za mesiac motivoval ľudí na Slovensku, aby poslali peniaze do ďalekej Etiópie a vyzbierali pritom  6000 eur… Nepredstaviteľné! Pre mňa je to stále neuveriteľné, že sa to podarilo.

 

Už ráno v deň maratónu si vedel, že cieľ sa Ti podarí naplniť. Ako sa Ti s týmto vedomím bežalo 42 kilometrov?

V to nedeľné ráno zafungovalo, že svet je globalizovaný. Časový posun a dary z Austrálie spôsobili hneď po zobudení príjemný šok. Bolo skvelé vedieť, že sa finančný cieľ podarilo dosiahnuť, ale bolo treba ešte odbehnúť tých 42 kilometrov. Čakal ma len môj druhý maratón. Mal som teda veľký rešpekt, aj keď som trénoval ako nikdy predtým.

Samotný beh, najmä po 35. kilometri, bol pre mňa veľmi emotívny. Vtedy na mňa viackrát doľahol sentiment. Mal som zimomriavky, slzy sa mi tlačili do očí z uvedomenia si všetkého… Že bežím v tričku na ktorom sú mená ľudí, ktorí prispeli, že sme dosiahli šesťtisícový cieľ, môj čas pod 4h, ktorý vyzeral reálne. V cieli všetko zo mňa opadlo a pri mojej rodine som dal priechod mojim emóciám v podobe šťastných sĺz. Bolo to silné a aj teraz s odstupom času, to silné stále je.

Aké prekvapenia si zažil počas trvania zbierky?

Uff, vďaka darcom to bola neskutočná mesačná jazda. Každé cinknutie na účet ma príjemne prekvapilo. Cítil som sa ako dieťa, ktoré si každý deň otvára darček, aj keď peniaze neboli pre mňa. Vážim si každý dar, lebo „bolo to srdce, ktoré rozdávalo, ruky už len dávali“.

Nerád by som bol vyberačom osôb a dúfam, že to iní darcovia prepáčia, ak spomeniem niektoré momenty. Boli to pre mňa emocionálne bomby.

Napríklad, keď bol medzi darcami človek, ktorý musí prevracať každé euro, onkologicky chorý chlapec, moje bývalé študentky, ktoré motivovali svoju sociálno-sieťovú bublinu slovami o mne ako učiteľovi, na ktorého hodinách sa cítili dobre, jedna spoločensky známa osoba s vysokou výškou príspevku, aktivita cirkevného zboru ECAV Košice – Terasa… a ďalší viacnásobní darcovia a darcovia, ktorých ani nepoznám.

 

Čo bolo najťažšie?

Úplne vážne? Najťažšie bolo napísať báseň o tuk-tuku a potom ju asi na siedmy pokus nahrať :-).

 

Čo by si odkázal darcom, ktorí podporili Tvoj beh a kúpu tuk-tuku?

Najradšej by som sa s vami všetkými stretol na „koláčovej tuk tuk párty“, kde by sme naživo sledovali ako tuk-tuk prichádza k Danielovi. Osobne by som vám potriasol rukou, objal vás, poďakoval sa vám z očí do očí a vás, ktorých osobne nepoznám, by som rád spoznal. Ešte raz vám všetkým ĎAKUJEM!

 

Ako rodina ste sa nakoniec rozhodli, že budete podporovať Daniela pri vzdelávaní. Prečo?

Daniel sa nám hneď dostal „pod kožu“ a do srdca. Vedomie, že nemá podporovateľa nás viedlo k okamžitému rozhodnutiu, že mu budeme pomáhať sumou 25€ mesačne, aby mohol chodiť do školy.

 

Súčasťou podpory dieťaťa je aj písanie listov. Vieš už, čo mu napíšete ako prvé?

To je listové tajomstvo 🙂

 

Pomáhajte s nami deťom 

Ďakujeme Daliborovi za nasadenie, podporu a otvorené srdce pre deti. Daliborov beh pre Daniela ukázal na štedrosť ľudí, ktorým záleží na iných.

Nadácia Integra stále pracuje na tom, aby bol svet lepší. V súčasnosti okrem iných aktivít podporujeme stavbu detského domova Praise Gate v Keni, kde nájde domov 80 sirôt. Pridajte sa a zmeňte život deťom, ktoré nás potrebujú.

PODPORIŤ STAVBU NOVÉHO DOMOVA