Vchádzame do skromného domčeka, je to vlastne len jedna izba. Sme v hlavnom meste Nairobi v Keni, v slumovej štvrti Kibera, kde žijú ľudia v tých najbiednejších podmienkach. Práve sem vedú naše prvé kroky hneď po prílete. Ešte netuším, aký hlboký odtlačok Afriky v srdci zanechá moja prvá cesta s Nadáciou Integra, ktorá sa práve začína.

Život v slume Kibera

Snažím sa za pochodu spracovať všetky emócie a vnemy. Chcem si zapamätať každú chvíľu, každú emóciu. Ako to zvládajú? Päťčlenná rodina spí na jednej posteli a malej pohovke v príbytku asi trikrát dva metre. Na zemi vedľa pohovky vidím plastové bandasky s vodou. Žeby z priľahlého potoka, ktorý tečie pomedzi plechové obydlia, zablatené chodníky a haldy smetí, ktoré lemovali aj naše kroky Kiberou? Nie, dozvedám sa, že potok je tak znečistený, že sa nedá použiť na nič a už vôbec nie na pitie.

Vzdelanie ako najväčšia hodnota

Jane, mama troch detí, je veľmi šťastná a poctená, že sme zavítali k nim domov, že nás môžu v tomto skromnom príbytku privítať. Ledva sa všetci pomestíme, nič to však neuberá z radosti, ktorá je taká veľká, že by sa vo vzduchu dala krájať. Smútok sa vo mne mieša s dojatím. Jane sa teší, že má domov, čo v tejto štvrti vôbec nie je samozrejmosťou. A jej deti môžu vďaka slovenským darcom a programu podpory chodiť pravidelne do školy. Vzdelanie nie je u chudobných detí zo slumov žiadna automatika.

Na poličke nad kútikom, ktorý pripomína kuchynku sa ako cenný poklad vyníma jediná fotka v rámčeku. Chlapček, najstarší syn, je na nej oblečený ako pri promócii – v našom centre TAPA totiž ukončil predškolskú prípravku a chystá sa nastúpiť do školy. Stane sa oficiálne prvákom. Veľká udalosť! Obrovská hrdosť je teda na mieste. Ako prvému z detí a možno aj z celej rodiny sa podarilo niečo také veľké. Dostane vzdelanie, a teda aj nádej na lepšiu budúcnosť.

Usmievam sa aj keď sa mi chce plakať

Úporne sa snažím zadržiavať slzy. Myslím, že v tomto smere to budem mať v Afrike náročné po celý čas. Naša 10-dňová monitorovacia pracovná cesta nám „dáva zabrať“, ale je krásna. Veľa stretnutí, ktoré človeka premieňajú. Mnohé školy, mnohé nádherné tváričky detí. Chcem si aspoň jedno vziať so sebou, ale neviem, či by v mojom svete bolo šťastné. Už nikdy nebudem rovnaká ako predtým – uvedomím si aj po návšteve detí z nášho detského domova Praise Gate.

Strávili sme s nimi celý deň. Je nádherné, ako rýchlo vás prijmú a vpustia do svojej rutiny. Ich prirodzené nastavenie na priateľstvo a dôveru je nákazlivé. Pretlak emócií si opäť pýta svoju slziacu daň práve vo chvíli, keď sa snažím deti odmeniť cukríkmi, ktoré sme im priniesli ako darček.

Každý si môže vybrať až dva. Sledovať ako pozorne a precízne sa rozhodujú, ktoré dva cukríky si vyberú, je nad moje sily. Kam by som sa skryla, aby som ich mojimi slzami nevystrašila? Vždy som bola takáto citlivka? Veď len zisťujem, akú obrovskú hodnotu môže mať jeden jediný cukrík. Nikomu z detí pritom ani nenapadne vziať si o jeden naviac. Spravodlivosť sa tu váži nad zlato.

Vzťahy nepreskočíš

Zažila som veľa podobných ciest v rozličných chudobných častiach sveta a vidím, ako sa v mnohom veľmi podobajú: ľudia tu nemajú skoro nič, žijú skromne, ale tak veľmi málo im stačí k obrovskému úsmevu a dobrej nálade. Balón naplnený vodou, samolepka, banán. Sledovať, ako môže aj tak málo spôsobiť taký veľký rozdiel, dá vášmu životu nový rozmer.

V Afrike cítiť oveľa viac ako inde, aké dôležité sú vzťahy. Nielen rodinné, súkromné, ale aj pracovné. Sú hlboké, založené na skúsenostiach a rokmi pestovanej dôvere. Nadácia Integra ich buduje dlhodobo a cielene. Vzťahy sa totiž nedajú nijako oklamať, ani preskočiť. Potrebujú čas, dozrievajú a zakladajú sa na dôvere. A práve vďaka tomu je spolupráca s našimi partnermi a naša pomoc efektívna.

Návrat alebo začiatok

Neochotne otváram dvere môjho bytu. Moja prvá africká cesta je za mnou. Ešte sa nechcem vrátiť. Ešte chcem zostať potichu, bez ruchov okolia. Možno takto si Afriku udržím v sebe o trochu dlhšie. Realita môjho sveta zatiaľ počká. Ešte si nezmyjem červené lepkavé blato z topánok, ešte si chvíľu ponechám zážitky, emócie a vône iba pre seba. Ešte si nechcem zvykať na luxus, ktorý ma obklopuje. Chcem si vážiť prácu, pitnú vodu, vzdelanie či každý cukrík tak, ako to robia v Afrike.

Slzy si so mnou zase robia čo chcú. Aj teraz sa mi neovládateľne kotúľajú po líci. A opäť stačilo tak málo – pohľad na pečiatky v mojom pase: Keňa a Etiópia. Potvrdené! Afrika bola skutočná a viem, že odtlačok Afriky bude odteraz už navždy v mojom srdci.

Ak chcete dať aj vy niekomu šancu na vzdelanie a lepší život, zapojte sa do Programu podpory detí Nadácie Integra. Môžete aj hneď umožniť dieťaťu chodiť do školy. Pocit, že niekomu zmeníte život je neopísateľný, je darom pre obdarovaného, aj darcu. Je to možnosť darovať za málo peňazí obrovskú hodnotu.

Slavka Golis, Nadácia Integra