„Keď som prvýkrát čítal list od Evy, napadlo mi, že ma má rada“, hovorí o svojej sponzorke Joel z detského domova Praise Gate v Keni. Jeho slová sprevádza vďačnosť. Vie, že bez pomoci a podpory by nebol tam, kde je dnes. Pre neho je zázrak, že môže chodiť do školy a každý deň dostane najesť. Dlhé roky to však bolo inak.
Joel pochádza z veľmi chudobnej rodiny. Spolu s mamou a súrodencami žili na ulici. Otca nikdy nepoznal, nevedel o ňom vôbec nič. Mama sa snažila sama vychovať tri deti, nemala však dostatočný príjem, aby ich uživila. Hľadala príležitostné práce, aby zabezpečila pre deti jedlo, často sa však nenašla nič. A tak rodina hladovala a spávala vonku, v špine, na kartónoch.

Pre neho je zázrak, že môže chodiť do školy a každý deň dostane najesť.

Život na ulici bol zlý. Získať jedlo bolo ťažké. Ak sa aj niečo našlo, zvyčajne to boli zvyšky potravín v odpadkoch. Deti spávali na zemi s mamou, bez ochrany muža, čo znamenalo neustále sa báť, aby im niekto neublížil. Nechodili do školy, dni strávili hľadaním jedla. Niekedy sa im pritrafili menšie práce pre ľudí, ktorí im za odmenu dali jedlo.

Po čase našla deti na ulici Lucy, ktorá spolu s manželom vedie detský domov Praise Gate. Ich život sa zmenil. Začali chodiť do školy, spali v bezpečí, nemuseli sa obávať, čo budú jesť na druhý deň. Ich život sa stabilizoval, upokojil a napĺňali sa ich potreby. To prinieslo prvé úspechy. Joel sa zlepšil v škole, darí sa mu veľmi dobre. Je v tretej triede a sníva, že raz bude pilotom. Prešiel si dlhú cestu od chlapca, ktorý sa sústredil len na to, aby našiel jedlo, k chlapcovi, ktorý sníva o budúcnosti. A nielen to. Vďaka sponzorom vie, že je milovaný a niekomu na ňom záleží.

Prinášame nádej pre plnohodnotný život detí v Keni a Etiópii. Vďaka Vám.