Blog
V meste sa už nedalo žiť
Olena a Anatolij sú manželia z Mariupoľa. Vojna ich zasiahla ešte v roku 2014 a zvuky výbuchov a ostreľovania sa pre nich stali bežnou súčasťou života. Nikto nečakal, že by sa situácia mohla rapídne zhoršiť. Natoľko, že v meste sa už nedalo žiť.
Nedokázali sami odísť
Keď Rusko spustilo vo februári minulého roka rozsiahlu inváziu, mnohí obyvatelia Mariupoľa utiekli. Báli sa, chceli si zachrániť život. Ale Olena a jej manžel to nedokázali, pretože Anatolij je pripútaný na invalidný vozík. Deti nemajú, príbuzní boli ďaleko, tak jedinou možnosťou bolo zostať doma. Z Mariupoľa odišiel posledný vlak 25. februára a odvtedy sa všetci snažili dostať z “pekla”, akým sa hutnícke centrum stalo.
Manželia žili v okupácii mesiac, potom pre nich prišli Anatolijovi príbuzní. Olena a jej manžel ešte dnes nechápu, prečo sa vystavili obrovskému nebezpečenstvu a pomohli im.
Nový život v Ternopile
O dva mesiace neskôr sa Olena a Anatolij presťahovali do Ternopiľu. Miestni obyvatelia im pomohli nájsť bývanie, dali im potraviny a hygienické potreby. Manželia žijú na ubytovni, ale nesťažujú sa. Majú samostatnú izbu, sprchu a k dispozícii kuchyňu. A čo je najdôležitejšie, všetko je na prízemí a Anatolij môže v prípade potreby ľahko vyjsť von.
Olena sa vrátila do práce. Predtým pracovala ako metodička na strednej elektrotechnickej škole v Mariupoli. V septembri 2022 premiestnili inštitúciu do Ternopiľa. Väčšina jej kolegov sa vrátila do práce s nádejou, že sa k nim čoskoro pripojí riaditeľ školy a študenti budú môcť dokončiť štúdium. Šéf však zostal v Mariupoli a rozhodol sa spolupracovať s okupačnými úradmi. Olena bola vymenovaná za výkonnú riaditeľku kolégia.
Spomienky a pomoc zo Slovenska
Pani Olena a pán Anatolij sú veľmi priateľskí ľudia. Sú nesmierne vďační všetkým Ternopiľčanom a charitatívnym organizáciám, ktoré ich podporovali a podporujú. Keď im dobrovoľníci priniesli jedlo, ktoré zabezpečila Nadácia Integra, veľmi ich to potešilo. Už pred vojnou totiž navštívili Slovensko a naša malá krajina ich očarila. Je pre nich akousi symbolikou, že práve odtiaľto dostávajú pomoc. Je to pre nich ešte cennejšie.
Pridajte sa k nám a pomôžme ďalším ľuďom zvládnuť následky vojny. Napíšme spolu ďalší príbeh o podpore a spolupatričnosti.
