Z

o strachu pred smrťou opúšťajú Mjanmarsko tisícky Rohingov. Celé rodiny s deťmi mieria najmä do susedného Bangladéša, ktorého hranicu prekročili od augusta stovky tisíc rohingských utečencov. Ich novým domovom sa stávajú utečenecké tábory. Sú preplnené, denne zápasia s financiami, aby zabezpečili ľuďom základné potreby ako je prístrešok, jedlo, bezpečná pitná voda a lekárska starostlivosť.Každý z utečencov má za sebou iný príbeh. Ich spoločným menovateľom je strach, desivé spomienky na násilie, smútok, otázniky, čo bude ďalej. Hassan, otec ôsmych detí, by o tom vedel veľa rozprávať. Aj jemu sa život od základov zmenil.

Veľa rodín stratilo svoje mamy, otcov, deti…

Hassan žil so svojou rodinou v Mongdu, meste na severozápade Mjanmarska. Vodilo sa mu slušne, viedol malý obchod s potravinami a odevmi. Až kým neprišiel zlomový deň. Vtedy ozbrojený gang v meste zabil jedného muža, potom sa pustil do veľkých čistiek. Správa o brutalite sa bleskovo rozniesla.

Hassan bežal do školy pre deti a spolu s manželkou ušli do neďalekého lesa. Odtiaľ s hrôzou sledovali, ako ich mesto v priebehu pár dní zhorelo do základov. Útočníci pokračovali v akcii a postupne začali prehľadávať les. Nebezpečenstvo pre Hassana a jeho rodinu bolo obrovské. Všetci sa báli. Nezostávalo nič iné, len útek. Po troch dňoch prišli k rieke, ktorá bola hranicou s Bangladéšom. Tam sa chceli dostať.

Hassan mal na výber. Pokúsiť sa prejsť zradnými vodami alebo minúť väčšinu svojich peňazí na bezpečnú plavbu loďou. Zvíťazila druhá možnosť. Hassan zaplatil 60 000 Takov (asi 740 USD) a dostal sa so svojou rodinou cez hranice. Boli zachránení. Ale čo ďalej?Jedinou možnosťou bol dočasný tábor, kde denne hľadali útočisko tisíce utečencov. Už zďaleka bolo vidno kopcovitý terén, ktorý pokrývalo náradie, palice a plachty na výstavbu prístreškov. Masa ľudí sa tlačila, každý chcel mať aspoň nejakú strechu nad hlavou. Preplnený priestor nedával veľa možností mať dostatok miesta.

Bolo treba uspokojiť sa s málom. Frustrácia, smútok, žiaľ. Hassan nemal nič. Rovnako ako ostatní si jasne uvedomoval, ako veľmi sa zmenil jeho život. Len pred mesiacom predával vo svojom obchode košele, teraz nemal ani svoju vlastnú. Posledné peniaze zaplatil za plavbu na vetchej plachetnici s niekoľkými bambusovými stĺpikmi, ktoré chránili pred intenzívnym slnkom a silnými dažďami.Bolo však treba ísť ďalej. Hassan to vedel. Nový sused mu požičal náradie, aby si mohol vyčistiť zem a postaviť prístrešok pre svoju rodinu. Je za to vďačný. Je vďačný, že jeho blízki sú nažive a spolu. Veľa rodín stratilo svoje mamy, otcov, deti, ktorí zomreli krutou smrťou. Ďalšie rozdelili na rôzne miesta medzi takmer 600 000 nových utečencov. Mnohé z nich sa už nikdy nestretnú.

Príbeh Hassana je len jedným z mnohých. Je len malou ukážkou toho, ako veľmi títo ľudia potrebujú pomoc. Sami svoju situáciu nezvládnu. Pomôžte im v tom. Svojím príspevkom im zabezpečíte prístrešky, jedlo, pitnú vodu a hygienické potreby.