O

krem potravinovej krízy hrozí krajine aj súboj s prírodou – premnoženými púštnymi kobylkami. Píšu aktuality.sk

Niektoré ceny potravín sa zvýšili aj o sto percent, upozorňuje Slovenka s jemenskými koreňmi, ktorá posledných desať rokov žila v krajine zmietanej vojnou.

Akoby nestačilo, že krajinu sužuje ozbrojený konflikt. Najnovšie Organizácia spojených národov upozorňuje, že Jemenu, ktorý už niekoľko rokov trápi potravinová kríza, hrozí aj súboj s prírodou – premnoženými púštnymi kobylkami.

Roje sarančí pritom môžu v najbližších mesiacoch mohutnieť, pretože v chudobnej krajine nie sú peniaze nazvyš na boj proti škodcom, vojna navyše bráni zavádzať na poliach nutné opatrenia.
Kobylky pritom nepoznajú hranice a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo pri OSN (FAO) varuje pred ich rozptylom do okolia. Dospelý jedinec totiž dokáže po vetre preletieť aj 150 kilometrov za deň.

„Jemen je kľúčovou frontovou líniou saranče všežravej, keďže sa počas zimy množí v oblastiach pozdĺž Červeného mora a Adenského zálivu. V minulosti boli zdrojom devastujúcich pohrôm,“ povedal agentúre Reuters expert FAO Keith Cressman.

Jeden prelet a úroda je preč
Monitorovať presný pohyb rojov je v Jemene pomerne zložité, hoci FAO priebežne vydáva prehľad, v ktorých oblastiach vyčíňajú. Entomológovia sa preto musia spoľahnúť na svoje poznatky o správaní hmyzu.

Tie predpokladajú, že saranče sa budú v jemenskom vnútrozemí množiť ešte mesiac alebo dva, no zimné dažde by mohli posilniť rovno tri generácie – každá by populáciu zvýšila dvadsaťnásobne.
Pre Jemen na pokraji potravinovej krízy môžu byť kobylky ďalšou morovou ranou.

Môžu totiž zožrať aj to málo, čo sa ľuďom v púštnej krajine podarí vypestovať. Menší roj dokáže v priebehu jedného dňa zhltnúť úrodu, ktorá by uživila 35-tisíc ľudí.

„V jednom roji, ktorý pokrýva územie veľkosti jedného kilometra štvorcového, je 50 miliónov kobyliek. Takýto roj dokáže zjesť 100 ton (potravín) denne,“ citoval web Middle East Eye šéfa úradu pre ochranu rastlín v meste Saná Wajíha Mutawakela.

Alternatívny zdroj obživy
Časť Jemenčanov sa s inváziou hmyzu začala vysporiadavať po svojom – z kobyliek sa stal alternatívny zdroj obživy.

„Ľudia kobylky zbierajú, predávajú a jedia. To sme v Jemene predtým nevideli,“ hovorí 18-ročná Slovenka s jemenskými koreňmi Salma Alhenami, ktorá sa po desiatich rokoch života v krajine vlani vrátila na Slovensko študovať.

Poukazuje na to, že v Jemene od začiatku vojny, ktorá naplno vypukla v roku 2015, prišlo mnoho ľudí o živobytie, a pokiaľ je dnes aj niekto zamestnaný, výplatu nemá istú.

„Ak aj niekto plat dostane, vyplatia mu ho raz za tri mesiace a v polovičnej sume. Vojna ľudí naučila žiť skromnejšie,“ opisuje život v krajine, kde za ostatné roky z trhu zmizli viaceré komodity a prudko sa zvýšili ceny.

„Niektoré ceny potravín sa zvýšili aj o sto percent. Napríklad vajíčko ste si kedysi kúpili za 15 riálov (0,05 eur), teraz stojí 50 (0,2 eur),“ upozorňuje Alhenami.

„Život v Jemene bol pomerne lacný. Problémy sa začali po revolúcii v roku 2011. Začalo sa to ukazovať napríklad pri nákupe benzínu, na ktorý sa čakalo v dlhých radoch,“ spomína na začiatky krízy.
V roku 2015 sa kríza pretavila do ozbrojeného konfliktu.

Ľudia sa naučili žiť aj s vojnou
Pred vojnou si podľa jej slov bežný Jemenčan mohol dovoliť kúpiť takmer všetko, aj keď bol z chudobnej rodiny.

„Bolo to asi 23. alebo 24. marca. V noci sme sa zobudili na zvuk výbuchov. Myslela som si, že je niekde svadba, pretože v Jemene je počas svadieb vo zvyku robiť ohňostroje alebo strieľať pre zábavu. Ráno sme v správach zistili, že sa začala vojna. Spočiatku si všetci mysleli, že boje potrvajú mesiac, možno dva, no už sú to štyri roky,“ hovorí Salma Alhemani, ktorá posledných desať rokov žila spolu s rodičmi v jemenskej metropole Saná.

Vojna podľa jej slov ľudí zmenila, ako hovorí, stali sa nervóznejšími, vytrácať sa začala aj tolerancia.
Život podľa nej ale pokračuje ďalej. „Keď niekde niečo vybuchne, všetko sa na hodinu-dve zastaví, a potom začne fungovať znovu. Keď sme sa vrátili do školy, stávalo sa, že o ulicu ďalej vybuchla bomba, vyučovanie bolo na chvíľu prerušené, a potom sme sa vrátili na vyučovanie. Ľudia sa naučili žiť aj s vojnou.“

Tú dnes proti sebe vedú na jednej strane šiítski povstalci Húsíovia a skupina lojálna exprezidentovi Alímu Abdalláhovi Sálihovi a na strane druhej vláda prezidenta Abdar Rabbúa Mansúra Hádího, ktorému v boji s rivalmi pomáha koalícia na čele so sunitskou Saudskou Arábiou.

V konflikte mnohí čítajú tzv. proxy vojnu, teda zástupnú vojnu medzi Saudmi a Iránčanmi.

Podľa niektorých zdrojov si konflikt vyžiadal už vyše 90-tisíc obetí.

Jemenská kríza v dátach:

  • Jemen už niekoľko rokov sužuje občianska vojna, ktorá spôsobila najhoršiu humanitárnu krízu na svete.
  • Pomoc potrebuje viac ako 22 miliónov ľudí, čo sú zhruba dve tretiny populácie Jemenu.
  • Na pokraji hladomoru je 11 miliónov ľudí.
  • Podvýživou trpí viac ako milión detí.
  • Približne 14,5 milióna Jemenčanov nemá prístup k bezpečným zdrojom vody.

Zdroj: Nadácia Integra, ktorá prostredníctvom zahraničného partnera v krajine v súčasnosti pomáha s obnovou vodných zdrojov či starostlivosťou o akútne podvyživené deti.