„Etiópske dievčatko Elitu som začala podporovať v čase, keď som bola ešte študentka“, hovorí sponzorka Ľudka o svojom rozhodnutí pomáhať dieťaťu pri vzdelávaní. „Nikomu som sa s tým nezdôverila. Nešlo pritom vôbec o to, že by sa mi projekt nezdal hodný rozprávania, alebo že by som sa za to, čo robím hanbila. Jednoducho sa mi to zdalo príliš osobné.“

Prečo táto mladá žena chcela pomôcť malej Etiópčanke?

„Už dlho som v sebe cítila túžbu vrátiť naspäť niečo z toho, čo som ja sama dostala a konkrétnym spôsobom pomôcť iným. Uvedomila som si, že by som chcela pomáhať najmä deťom, pretože majú ešte celý život pred sebou. Predstava, že by som im ho mohla pomôcť zlepšiť, sa mi zdala úžasná.“

„Miesto jedných šiat môžem celý mesiac pomôcť živiť dieťa. Dať mu možnosť chodiť do školy. A to je naozaj sila.“

Ľudka sa dozvedela o programe Malaika – pomoc deťom v Afrike na podujatí Rozvojový deň v Bratislave. Myšlienka podpory dieťaťa pri vzdelávaní ju veľmi zaujala. „V Malaike  totiž nejde primárne o posielanie peňazí, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Ide tu o aj budovanie vzťahu s konkrétnym dieťaťom prostredníctvom listov. Dieťa vďaka takejto pomoci získava vzdelanie, pravidelnú stravu a zdravotnú starostlivosť. A hlavne pocit, že niekto na neho myslí a že je milované“, vysvetľuje Ľudka. Dodáva, že ju potešila možnosť vycestovať do Etiópie a na vlastné oči vidieť fungovanie projektu a podmienky, v ktorých dieťa žije.

„Ako študentka som musela veľmi rozmýšľať, ako použijem každú jednu korunku. Kto však dáva, aj dostáva. A vždy je toho viac, ako sám dal.  V mojom živote sa veci nakoniec vždy usporiadali takým spôsobom, že mi darované peniažky nechýbali.“ Ľudka už pracuje, tak je to o niečo jednoduchšie. Budúci rok sa bude vydávať, s priateľom plánujú hypotéku, chcú si založiť rodinu.  Napriek očakávanej finančnej záťaži sa spoločne rozhodli sponzorovať ďalšie dieťatko. Prečo?

„Raz, ešte na strednej škole, hovoril spolužiak vtip. O mužovi, ktorý hovorí fajčiarovi: Keby si nefajčil, za tie roky si už mohol mať Ferrari. Fajčiar mu na to odpovie: „Áno, a kde je tvoje Ferrari?“

„Nad jeho obsahom som dlho rozmýšľala, stal sa pre mňa filozofiou malých výdavkov. Tak ako fajčiar si vždy nájde peniaze na cigarety, tak aj ja môžem každý deň alebo týždeň ušetriť pár eur pre núdznych.“, vysvetľuje Ľudka a dodáva: „Okrem toho ma sponzorstvo robí skromnejšou. Niekedy, keď vidím peknú vec vo výklade ktorú si chcem hneď kúpiť, uvedomím si, že je to vlastne zbytočnosť. Pozlátko. Viem, že cena za kabelku predstavuje v Etiópii mesačný príjem jednej rodiny. Že miesto jedných šiat môžem celý mesiac pomôcť živiť dieťa. Dať mu možnosť chodiť do školy. A to je naozaj sila.“