Betka je vyštudovaná učiteľka angličtiny a španielčiny a v centre Bishoftu v Etiópii učila ako dobrovoľníčka Nadácie Integra angličtinu. Deťom sa tam venovala šesť mesiacov. Aj preto je tvárou našej kampane Naplňme triedu v ktorej sa usilujeme nájsť podporovateľov vzdelávania pre 36 prváčikov. Prečítajte si, aké sú jej skúsenosti a pomôžte nám naplniť triedu.

Aká je škola v centre Bishoftu?

Na začiatku môjho pobytu sme spolu s riaditeľom a dvomi miestnymi učiteľmi angličtiny sme prešli všetky triedy, kde som sa predstavila. Učitelia boli veľmi milí, vychádzali mi v ústrety. Pozrela som si, ako vyzerajú hodiny, učebnice a zoznámila sa s etiópskym školstvom. Musím povedať, že to zďaleka to nebolo také hrozné, ako som si myslela. Práve naopak. Bola som milo prekvapená tým, ako žiaci usilovne pracujú, ako učitelia vyučujú a aj tým, že niektorí žiaci plynule hovoria po anglicky.

Boli medzi nimi aj takí, ktorí sa nevedeli dohovoriť?

Samozrejme, pomerne veľa. Ako sa hovorí, nevedeli skoro ani „zaťať“. Predstavili sa mi a tam náš rozhovor skončil. Ako som sa dozvedela, problémom je hlavne to, že ich rodičia vôbec nevedia po anglicky. Deti majú škole angličtinu hodinu denne a potom ju už skoro vôbec nepoužívajú. Naučia sa nejaké slovíčka a gramatiku, ale komunikovať nevedia. Ďalším problémom je počet žiakov v triede. Ten ma šokoval, v priemere ich je 50. Je potom logické, že sa niektorí počas hodiny ani nedostanú k slovu.

Aké sú etiópske deti?

Jednoducho, úžasné! Chcú sa rozprávať, dievčatá mi chytali vlasy, hladkali líca. Cez prestávky sa okolo mňa zhromaždili, po škole zostali dlhšie, aby sa porozprávali alebo si zahrali futbal. Bola som tu pre nich exotika a aj preto sa snažili so mnou komunikovať po anglicky. A to je super. Veď o to tu vlastne išlo. Nie o super učebné metódy a štýly, ale o komunikáciu. Len tak sa človek naučí jazyk.

A čo dospelí?

Etiópčania sú neskutočne milí, pohostinní, priateľskí. To ma stále fascinovalo. Veľa sa sme sa rozprávali a ja som vtedy aspoň trochu pochopila, ako táto krajina funguje. Nečudujem sa, že mnohí chcú odísť. Na druhej strane sú tu však takí, napríklad učitelia, ktorým „horí“ srdce za túto krajinu a deti v nej. Tí ju chcú rozvíjať.

Ako hodnotíš čas strávený v Etiópii?

Bola som tam, aby som pomáhala. Dala kúsok toho, čo mám a viem. Som presvedčená, že núdznym ľuďom by mali pomáhať tí, ktorí majú dostatok. Mohla som na vlastné oči vidieť, ako veľmi Afrika potrebuje pomoc. A pozrieť sa na to, či je vlastne táto pomoc účinná. Alebo či naopak vychovávame Afričanov čakajúcich na záchrancov na bielom koni a na dary, ktoré so sebou prinesú.

Mesiace v Etiópii ma veľmi obohatili. Pobyt v inej krajine, v inej kultúre vo vás prebudí zvedavosť a núti vás premýšľať nad životom z inej perspektívy. Zaužívané vzorce vo vašej hlave zrazu nefungujú a ak chcete efektívne prežiť, musíte ich zmeniť, doplniť. Môže to byť mätúce, ale i obohacujúce. Dozviete sa veľa vecí nielen o druhých, ale i o sebe a o živote samotnom. A to je pre mňa cenné.

Nielen spoznať život etiópskych detí, ale aj zmeniť ich k lepšiemu môžete aj Vy. Stačí, keď sa rozhodnete poslať prváčika do školy a za 25€ na mesiac mu darujete budúcnosť.

button: Podporiť vzdelávanie detí