Nová štúdia, na ktorej sme pracovali spolu s medzinárodnými partnermi v Aliancii Integral, je na svete. Práve ňou upriamujeme pozornosť na zabudnuté krízy, keďže spolu s medzinárodnými partnermi  sme pripravili v júli celosvetovú kampaň. Jej cieľom je poukázať na naliehavosť riešiť situáciu v krajinách, v ktorých humanitárne krízy trvajú dlhé roky a ktoré prehliadame. O štúdii a jej význame nám porozprávala Veronika Macsai, koordinátorka v pracovnej skupine pre Zabudnuté krízy v organizácii Integral Alliance.

 

Prečo je táto štúdia o Zabudnutých krízach dôležitá a ako vznikla?

Svet dnes potrebuje čoraz viac humanitárnej pomoci. Zatiaľ čo humanitárne potreby prekračujú historické rekordy, rozdiel medzi týmito potrebami a zdrojmi vyčlenenými na ich pokrytie sa neustále prehlbuje. Podľa OSN v roku 2022 dokázalo medzinárodné spoločenstvo pokryť zhruba 50% celosvetových humanitárnych potrieb, v roku 2023 už iba 38%. Popritom narastá frustrácia medzinárodných humanitárnych a rozvojových organizácií. Ich prácu negatívne ovplyvňuje nezáujem zo strany médií, apatia, nepochopenie, ale aj nespravodlivé rozdelenie pomoci zo strany donorov. V sektore prevláda znepokojenie nad nedostatkom pozornosti ako aj nerovnováhou vo financovaní medzi jednotlivými krízami. Dôsledok toho sa prejavuje ako chronicky nedostatočné poskytovanie pomoci ľuďom v najzraniteľnejších situáciách. Zintenzívnil sa problém dlhodobo zanedbávaných, takzvaných „zabudnutých kríz”.

Členovia Aliancie Integral, ktorí pôsobia vo viac ako 80 krajinách sveta, sa preto rozhodli spojiť svoje skúsenosti z praxe. Spoločne identifikovali hlavné dôvody, prečo prehliadame mnohé vážne humanitárne krízy. Naša štúdia „Zabudnuté krízy: 5 hlavných dôvodov prečo ich prehliadame” má podnietiť zmenu v nazeraní na humanitárnu pomoc a prispieť k tomu, aby sme ľuďom v núdzi mohli pomáhať rýchlejšie a efektívnejšie.

 

Prečo sa na dlhotrvajúce krízy zabúda?

Prvým dôvodom je medzinárodné postavenie alebo izolácia krajín, ktoré sa ocitli v kríze. Zabudnuté krízy často prehliadame kvôli kultúrnym, geopolitickým či hospodárskym prioritám krajín, ktoré zatienia akútne ľudské potreby. Humanitárna pomoc tak zvykne smerovať skôr do krajín s historickým alebo strategickým významom než do tých, ktoré ju najviac potrebujú.

Druhým významným faktorom je nedostatočné informovanie o dlhotrvajúcich krízach zo strany médií. Klesajúci záujem verejnosti vedie k chýbajúcej podpore a zhoršovaniu podmienok v krajinách zasiahnutých krízou. Pokles financovania humanitárnej pomoci spôsobuje aj takzvaná „únave darcov. Túto únavu často zhoršuje ďalší faktor – ak ide o krízu, ktorá súvisí so zmenou klímy.

Naše diskusie o opatreniach na zmiernenie klimatickej krízy sú zamerané na budúcnosť. Jej bezprostredný vplyv na zraniteľné skupiny obyvateľstva si obvykle nevieme alebo nechceme pripúšťať. A napokon, piatym dôvodom, pre ktoré ostávajú mnohé humanitárne krízy zanedbávané, sú systémové prekážky pre väčšie zapojenie miestnych organizácií a nedostatočná finančná podpora pre budovanie kapacít lokálnych aktérov.

Ktoré krajiny dnes vo svete najviac trpia „fenoménom zabudnutia“?

V rámci štúdie sme vybrali desať krajín, v ktorých dokopy 158 miliónov ľudí trpí dlhotrvajúcimi a komplikovanými humanitárnymi krízami a zároveň sa im nevenuje dostatočná pozornosť. Sú to Afganistan, Burkina Faso, Kolumbia, Konžská demokratická republika, Etiópia, Madagaskar, Mjanmarsko, Južný Sudán, Sudán a Jemen. Členovia Aliancie Integral, ktorí pôsobia v týchto krajinách, poukazujú na široké spektrum nenaplnených humanitárnych potrieb, vrátane potravín, vody, hygieny, liekov, zdravotnej starostlivosti, úkrytu či psychosociálnej podpory. Zároveň sú v štúdii uvedené aj dôvody, pre ktoré sú dané krízy prehliadané, pričom pri každej z vybraných krajín ide o kombináciu viacerých súbežných faktorov.

Do správy sme vybrali typické príklady zabudnutých kríz. Našou ambícou nebolo urobiť rebríček všetkých najviac zanedbaných humanitárnych katastrof sveta. Štúdiu o hlavných dôvodoch prehliadania humanitárnych potrieb sme sa snažili posilniť uvedením konkrétnych príkladov z našej praxe. Chceme tak prispieť k lepšiemu pochopeniu fenoménu „zabudnutých kríz” a iniciovať vecnú, nielen teoretickú diskusiu ohľadom možných riešení.

 

V Nadácii Integra podporujeme zabudnuté krízy, keďže pôsobíme v Etiópii. Prečo je táto krajina zabudnutou krízou?

Na Slovensku existovala v minulosti pomerne silná verejná podpora pre humanitárnu pomoc v Etiópii. Napríklad počas krízy v regióne Tigraj piati členovia platformy Ambrela, vrátane Nadácie Integra, zorganizovali úspešnú verejnú zbierku Spolu pre Etiópiu, ktorú neskôr podporilo aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Avšak situácia sa za pár rokov zmenila a Etiópia už patrí k typickým príkladom zabudnutých kríz. V krajine aktuálne pôsobí okrem Nadácie Integra aj ďalších 11 členov Aliancie Integral a ich partnerov.

Všetci sme sa zhodli, že tu ide o súhru všetkých piatich hlavných dôvodov prehliadania humanitárnych potrieb, teda geopolitické a hospodárske vplyvy, slabé mediálne pokrytie, únavu darcov, “neviditeľnú” klimatickú krízu a nedostatočnú kapacitu lokálnych aktérov. Napriek týmto negatívnym faktorom, Integra v Etiópii pokračuje v dlhodobej podpore vzdelávania detí aj v rozvojovej spolupráci s farmármi v kávových oblastiach. V minulom roku sme navyše rozbehli nový program zameraný na riešenie humanitárnej krízy v oblasti Borena, kde zmena klímy, sucho a s ním súvisiaca chudoba zasahujú celé generácie. V oblasti sú tisíce vnútorne vysídlených ľudí, takzvaných klimatických utečencov. Problémom je aj mimoriadne nízka kvalita vzdelania. Približne desatina detí nechodí do školy vôbec. V oblasti sme preto začali s podporou vzdelávania detí, ktoré prepájame so spoluprácou vo výsadbe dlhovekých orechových stromov.

Čo môžeme urobiť, aby sa táto situácia začala meniť? 

Sme presvedčení, že napriek zdanlivo beznádejnej situácii, existuje niekoľko opatrení, ktoré môžu priniesť pozitívnu zmenu. V situácii narastajúcich potrieb a obmedzených zdrojov je mimoriadne dôležité, aby sa pomoc dostala čo najskôr tam, kde je najviac potrebná. Preto by sa darcovské krajiny ako Slovensko ale aj iní medzinárodní donori pri prideľovaní humanitárnej pomoci mali zamerať predovšetkým na rozsah potrieb prijímajúcich krajín. Ľudské potreby musia byť uprednostnené pred politickými, hospodárskymi a kultúrnymi národnými záujmami.

Pozitívnu zmenu môže priniesť aj to, ak naše vlády v krajinách Globálneho Severu nebudú rezignovať na svoje záväzky v súvislosti so zmenou klímy. Pretože dopady zmeny klímy najintenzívnejšie pociťujú najchudobnejšie a najzraniteľnejšie komunity. Najmä tie, ktoré žijú v nestabilných a konfliktami postihnutých oblastiach Globálneho Juhu. Okrem toho si myslíme, že aj relatívne malé sumy finančných prostriedkov (najmä ak sú poskytované pravidelne a dlhodobejšie) môžu významne ovplyvniť zabudnuté krízy. Preto vyzývame verejné inštitúcie, nadácie, fondy, firemných darcov a iných donorov, aby začali alebo pokračovali v podpore humanitárnych kríz, ktoré nemajú mediálne pokrytie a sú nedostatočne financované.

Apelujeme aj na médiá, aby boli spravodlivejšie pri informovaní o humanitárnej pomoci. Medializácia krízy je totiž pre mimovládne organizácie významným podnetom na začatie fundraisingovej kampane. Mediálne spravodajstvo informuje širokú verejnosť a má významný vplyv na rozhodnutie darcov konať. Vyzývame tiež kolegov z mimovládnych organizácií, aby sme spoločne preskúmali nové spôsoby práce v humanitárnych krízach, ktoré zahŕňajú posilnenie lokálnych kapacít, zintenzívnenie spolupráce a diverzifikáciu zdrojov financovania.

 

Pridajte sa k nám a pomáhajme ľuďom v zabudnutých krízach

O zmenu sa môže pričiniť každý z nás ako individuálny darca. Ak si uvedomíme, že situácie najväčšej núdze nemusia byť na titulných stránkach novín a finančné prostriedky sa dajú najlepšie využiť, ak sa poskytnú tam, kde je potreba najväčšia. Pridajte sa k nám a pomáhajme spolu.

POMÔCŤ ĽUĎOM V NÚDZI