P

red pár dňami som sa vrátila z mojej prvej služobnej cesty v Etópii a Keni. Zároveň to bola moja úplne prvá cesta do Afriky. Tešila som sa, že stretnem „naše“ detičky. Veď ich tváričky, mená a príbehy som už dôverne poznala. Myslela som, že ma už veľmi nič neprekvapí. Mýlila som sa.

Nádej pre Afriku?
Život v Afrike, aj keď o ňom teoreticky viete, vás však zasiahne. Celý čas sa u mňa striedali emócie smútku, radosti a nádeje. Najmä nádeje. Keď prechádzate chudobným etiópskym vidiekom či slumom v Keni, môžete sa cítiť bezmocne. Hlavou víria otázky. Chceme pomôcť, ale dá sa to vôbec? Majú títo ľudia perspektívu, že budú mať prácu, ktorá uživí ich aj ich rodiny? Je vôbec možné, aby sme my niečo zmenili?

Dni plné práce
Mali sme dni nabité povinnosťami. Počas našich monitorovacích ciest musíme stihnúť naozaj veľa. Porozprávať sa s riaditeľmi projektov, so sociálnymi pracovníkmi, hovoriť o jednotlivých deťoch, ich rodinnej situácii, ako sa im darí v škole či aké sú ich ambície po skončení základnej školy. A samozrejme – odovzdať deťom listy od vás. To bolo radosti!

 „Pomoc má zmysel. Keď príde pomoc v pravý čas, je nákazlivá.“

Byť „len tak“ s deťmi
Najkrajšie chvíľky pre mňa bol čas, keď sme mohli byť „len tak“ s deťmi. Rozprávali sme sa, naučili sme ich zopár hier a aj ony naučili niečo nás. Sú milé, šikovné, chcú sa učiť, majú svoje sny a najmä – sú veľmi vďačné. Vďačné za veci, ktoré sú pre nás bežné: že môžu chodiť do školy, že dostávajú obedy, uniformy, zošity… V Afrike som si uvedomila, že radosť nezávisí až tak od dokonalých okolností, ale pramení z vnútorného postoja vďačnosti.

Zmenené životy
A potom som sa stretla s našimi bývalými študentami. Wau! Niektorí nám robili šoférov, keď sme sa prepravovali po Keni do našich partnerských škôl či detského domova. Niektorí nás len prišli večer navštíviť a porozprávať sa. A tieto rozhovory boli pre mňa kľúčové. Počuť príbehy mladých mužov z ich detstva, kde boli a kde sú dnes… Ich život dostal úplne iné smerovanie práve vďaka pomoci. Deti, ktoré kedysi vyrastali na ulici, dostali šancu na iný život. Šancu od niekoho zo Slovenska. Našiel sa niekto, kto im pomohol vtedy, keď to potrebovali.

Naši dospelí študenti 
Dnes sú tieto „deti“ dospelé a pomáhajú iným. Niektorí podporujú susedove deti, aby mohli chodiť do školy, ďalší je učiteľ matematiky na strednej škole, kde sa venuje po práci teenagerom a učí ich ako žiť. Učí dievčatá o právach žien, pomáha sirotám a núdznym.

Pomoc je nákazlivá
Pomoc má zmysel. Keď príde v pravý čas, je nákazlivá. Ten, kto ju prijal, vie, čo to pre neho v tom čase znamenalo. Vie, ako sa zmenil jeho život a preto je prirodzené, že chce pomáhať aj on. Pomôcť jednému dieťaťu sa môže zdať ako kvapka v mori, ale pre to dieťa je to celý svet. A to more zmenených životov narastá.

Ďakujeme vám, milí podporovatelia, že spolu s nami v Nadácii Integra meníte životy mnohých detí. Dávate im nielen možnosť chodiť do školy ale aj nádej, že zmena je možná!

Lucia Pagáčová
projektová koordinátorka