Do Milinho sveta odmalička patrilo umenie, tvorivosť a maľovanie. Pokoj a radosť, ktoré roky zažívala, boli zrazu preč. Na ukrajinské mesto Irpiň zaútočili nepriatelia a rozbili jej život na kúsky. Zobrali nádej a silu čokoľvek robiť. Milin príbeh má však dobrý koniec. Napriek zúfalstvu vo vnútri začala opäť tvoriť a dnes teší sa z opraveného domu. 

Pokojný život v Irpini

Mila sa presťahovala do mesta Irpiň pred tridsiatimi rokmi. Bola mladá, šťastná, plná snov a pripravená vybudovať si nový život. Irpiň bolo vždy krásne zelené mesto, ktoré sa pomaly rozrastalo. Priateľskú atmosféru dopĺňalo veľa parkov a námestí a v čase Milinho príchodu sa tam začali usadzovať mladé rodiny. Mila často jazdila na bicykli po meste a nemohla sa nabažiť krásy okolo seba. Tešila sa zo života, veľa maľovala a svojou tvorbou prinášala radosť aj iným.

 

Prvé dni vojny a odchod z mesta

Mila do poslednej chvíle neverila, že príde vojna. Večer 23. februára išla spokojne spať a pomyslela si: „Aké je to pekné ležať vo vlastnej teplej posteli!” Potom sa všetko zrazu stalo veľmi ťažkým a desivým.
Keď sa začalo strieľať a vybuchovali bomby, presťahovala sa aj so svojou rodinou do suterénu. Tam strávila prvé týždne vojny. V pivnici bolo veľmi chladno, nekúrilo sa a ona ochorela.

Mila a jej rodina každú noc zaspávala pri strašidelnom zvuku zbraní. Všetci sa báli a nevedeli, čo bude ďalej. Uvažovali o odchode, no pri neustálej streľbe vonku to bolo nemožné. Nakoniec sa koncom marca rozhodli, že už nemôžu dlhšie čakať. Bol najvyšší čas ujsť.
Auto bolo preplnené, za nimi vybuchovali bomby a všetci v aute plakali. Po strastiplnej ceste sa im však podarilo dostať sa do Skvyry, mesta v Kyjevskej oblasti. Zostali tam až do mája.

 

Návrat a prestavba

Po niekoľkých týždňoch sa vrátili späť domov. Pre Milu bol návrat plný bolesti. Bolo pre ňu veľmi ťažké pozerať na všetku tú spúšť okolo seba. Mesto bolo zničené, domy zbombardované, rozstrieľané. Najbolestivejšie však bol pohľad na jej dom. Začala plakať.

Rakety, ktoré dopadli na jej dvor zo všetkých štyroch strán, zničili čo sa dalo. Ani jedno okno nezostalo celé, strecha sa úplne zrútila. Veci z domu boli porozhadzované vonku a všetko na dvore bolo poškodené, ešte aj studňa a vedrá. Nič však nezmizlo, nič neukradli.

 

Napriek zúfalstvu začala tvoriť

Mila prvý týždeň preplakala. Potom sa dala dokopy, upratala čo sa dalo a napriek zúfalstvu vo vnútri začala tvoriť. Steny, ploty – všetko sa stalo plátnom, na ktoré maľovala. Kreslila slnko, oblohu, vodu, šťastie a písala inšpiratívne frázy. Dodávalo jej to silu a energiu. Svojimi kresbami priniesla domov pokoj a nádej.

Na rekonštrukciu domu však neboli peniaze. Jednoducho nebolo kde si požičať a dokonca ani zarobiť peniaze. Okná teda museli vyplniť tehlou.
Keďže nič nemali, žiadali miestne úrady. Odpoveď bola vždy rovnaká – príďte na budúci týždeň. To sa opakovalo bez akýchkoľvek výsledkov.

Nádej sa vracia

Práve v tom čase hľadal Realis, naša partnerská organizácia na Ukrajine, rodiny a jednotlivcov, ktorí potrebovali pomoc pri oprave svojich domovov. Mila poslala fotografiu zničeného domu a nemohla tomu uveriť – čoskoro sa jej ozvali sa pracovníci z Realis, že jej chcú pomôcť.

Keď prišli, nič nemerali, ako to robili predchádzajúci dodávatelia a úrady. Pozreli si dom a rozprávali sa. Mala pocit, akoby zasvietilo v dome slnko a vo vnútri bolo veľmi teplo. Vo svojom telefóne ich dokonca pomenovala „Kind hands“. A potom jej zavolali späť a povedali jej, že jej strechu opravia. Neverila im, kým sa neobjavili majstri. Pracovali rýchlo, namontovali všetky okná a prestavali jej strechu, opravy dokončili práve včas. tesne pred mrazom. Dom je teplý, útulný a hrdo stojí s novými oknami a strechou.

Mila je štastná, že je v dome teplo a útulne. Túto zimu strávila s rodinou v pokoji. Spomína, ako napriek zúfalstvu vo vnútri začala opäť tvoriť. Kresby na bráne a múroch domu jej stále budú pripomínať návrat domov.

 

Pomáhajte spolu s nami

Príbeh pani Mily je len jeden z mnohých, ktorý píše vojna na Ukrajine. Nadácia Integra od začiatku vojny pomáha ľuďom zvládnuť následky utrpenia, ktorému sú vystavení. Podporujeme aj rekonštrukciu domov a výstavbu mobilných drevených domčekov. Pridajte sa k nám a pomáhajte spolu s nami!

POMÔCŤ NA UKRAJINE

Foto: Anastasia Bahnenko