V rámci pomoci Ukrajine pomáha Nadácia Integra aj s ubytovaním ľudí, ktorí utiekli pred vojnou. Patria medzi nich aj Oľga a Danylo, ktorí opustili hlavné mesto Kyjev a odišli do bezpečia. Na Slovensku sú od začiatku marca a keď skončí vojna a bude mier, Oľga sa chce vrátiť domov.

Rozhodli pre Slovensko

Útla žena a jej osemnásťročný syn ma pozdravia a pozvú ďalej do svojho nového dočasného domova. Bývajú u jednej rodiny v obci neďaleko Bratislavy.

„Nie, nepoznali sme tu nikoho. Prišli sme z Kyjeva. A čo ďalej? Nevieme…”, hovor Oľga a v očiach má slzy. Pýtam sa, prečo prišli práve na Slovensko. Odpoveď bola jednoduchá. Danylo by rád od septembra nastúpil na univerzitu v Bratislave študovať biológiu. „Je výborný študent, tu sú jeho známky”, ukazuje mi Oľga v mobile školskú aplikáciu.

Danylo sa chopí slova a vysvetľuje, ako vyzerá ukrajinský školský systém. Keby zostal v škole v Kyjeve, v máji by tam absolvoval maturitu. Teraz navštevuje slovenské gymnázium. Potom plánuje študovať biológiu v Bratislave, kvôli tomu sa začal učiť ešte na Ukrajine slovenčinu.

„Najskôr som chcel študovať v Kyjeve, ale potom ma rodičia presvedčili, že diplom zo slovenskej univerzity bude lepší. Keď začala vojna, bez váhania sme sa rozhodli pre Slovensko. “, hovorí Danylo. Polročné štúdium slovenčiny je vidno. Rozpráva síce pomalšie a občas hľadá slová, ale vynájde sa. Pomôže si aj angličtinou.

Lietadlá, tanky a zničené budovy

Zrazu vyberie mobil a ukazuje mi fotky. Vidím oblohu a na nej stíhačku. „To mi poslala spolužiačka. Odfotila to z okna. A túto mám od kamaráta, vidíte ten tank a vojakov?”, pýta sa a približuje mi obrazovku.

Oľga s plačom zas ukazuje fotku z Kyjeva, kde je horiaca bytovka. „Tu vedľa nej bývame…, náš dom našťastie nezasiahli.” Obaja na striedačku rozprávajú svoje zážitky. Ako na Ukrajine museli nechať otca a celú rodinu a boja sa, či ich ešte uvidia. Aká bola cesta v preplnenom vlaku, kde ledva dýchali. O tom, že ich otec, ktorý spával na chodbe bytovky, v kúpeľni alebo bunkri, našiel v pivnici ruského vojaka a že zomierajú aj deti. Aj o svojich priateľoch, ktorí sa ukrývajú.

Keď bude mier, vrátim sa

Oľga s Danylom rozprávajú neuveriteľný príbeh o tom, ako sa z ich bežného pokojného života plného snov a plánov, stal beh o život. „Keď vojna skončí a bude mier, vrátim sa. Mám tam predsa muža a rodinu”, hovorí žena. Obaja sa boja sa o otca, rodinu a priateľov.
Na Slovensku sú v bezpečí. Sú vďační za láskavé privítanie, pomoc a podporu. Opakujú to neustále – Slováci sú úžasní.

Oľga verí, že si nájde prácu. Je právnička a psychologička. Rada by tu na Slovensku pracovala s ukrajinskými deťmi a pomáhala im. „Snáď sa to podarí”, nádeja sa.

Danylo sa pripravuje na prijímacie skúšky na univerzitu. Zatiaľ chodí na slovenské gymnázium, nasáva slovenčinu a pochvaľuje si prístup školy a učiteľov. „Bol som pripravený ísť bojovať. Brániť svoju vlasť”, hovorí Danylo. Jeho mama len smutne prikývne a dodáva, že našťastie odišli a jej syn sa bude venovať škole.

Po dvoch hodinách rozhovorov sa lúčime. Zdá sa mi, akoby sme sa poznali roky. Objímeme sa a ja znova vidím v ich očiach ten smútok zmiešaný s nádejou.

Pomáhajte spolu s nami!

Aj vďaka vám môžeme pomáhať ľuďom, ktorých zasiahol vojenský konflikt. V rámci humanitárnej pomoci posielame na Ukrajinu kamióny s potrebným tovarom. Na Slovensku podporujeme centrá, ktoré sa starajú o ukrajinských utečencov a ľuďom z Ukrajiny pomáhame s ubytovaním. Pomáhajte s nami naďalej a zmierňujme následky krutej vojny tým, ktorým zmenila život.

POMÔCŤ NA UKRAJINE