Blog

Humanitárna pomoc

Ich príbehy nás bolia

Sergej, Nina, Voloďa, Tanja… ďalšie a dalšie mená. Ľudské osudy, donedávna ukryté, kričia na plné ústa. Nečakane sme sa stali ich súčasťou, aj keď len na nejaký čas. Ako to bolo na začiatku?

 

Ich príbehy nás bolia

Ešte vo štvrtok v noci, krátko po začatí ruského útoku na Ukrajinu, sme čakali vyše 20-člennú skupinu z Donecka. Z krajiny našich susedov utekali celé rodiny, muži, ženy, deti. Mali sme informácie, kedy by mali doraziť na hranice a odtiaľ sme ich mali poslať do bezpečia.

Všetko bolo pripravené. Komunikácia s Ukrajincami nebola jednoduchá. Občas nebol signál, potom sa dlho neozývali, nevedeli sme, či nemajú problémy. „Ideme už cez Užhorod“, dostali sme správu. Čas príchodu sa neustále menil. Verili sme, že prídu všetci a v poriadku.

 

Ženy sa rozhodli zostať

Napokon neprišiel nikto z nich. Ukrajina povolala civilistov a zakázala odchod z krajiny mužom od 18 do 60 rokov. „Prepáčte, neprídeme. Naše ženy sa rozhodli zostať s nami. Vraciame sa späť,“ dostali sme správu od vedúceho výpravy. Ešte sa ospravedlňoval, mal pocit, že nás zbytočne zaťažoval.

Na okamih sme sa zastavili. Predstavili sme si tváre ľudí na úteku. Odvahu rodín, ktoré sa vydali na dlhú cestu. Odvahu žien, ktoré zostávajú, aby podporili svojich manželov. Otázniky, či prežijú. Vnímali sme aj smútok, že sa sem spolu nedostali.

 

Irina a jej dcéra

Je nám to ľúto, ale treba ísť ďalej. Veci riešime aj v noci a počúvame naliehavé volania o pomoc. Narýchlo sme ubytovali Irinu s dcérou. Len na jednu noc, lebo ráno letí z Viedne do Španielska k rodine. V krátkej dobe sa musela rozhodnúť, či zostáva na Ukrajine alebo ide preč. Odchod bol bolestivý. Doma zostala jej chorá mama a dvaja synovia. Tí narukovali.

 

Vojna, smútok a rozdelené rodiny

Tieto príbehy sú len zlomkom z obrovského množstva ďalších. Toto je vojna. Len neďaleko od nás. Krutá, neľútostná vojna, ktorá zabíja a vyháňa státisíce ľudí zo svojich domovov. Ničí životy, rozdeľuje rodiny a zanecháva za sebou traumatizované deti aj dospelých. Ich príbehy nás bolia.

Ďakujeme, pomáhajte s nami aj naďalej!

Napriek hrozivej situácii však vidíme obrovskú silu súdržnosti, pomoci a súcitu. V mene ľudí na úteku ďakujeme všetkým našim darcom, ktorí im podali pomocnú ruku.

Núdza je obrovská, cez hranice stále prechádzajú ženy s deťmi. V pomoci pokračujeme. Komunikujeme s partnermi na Slovensku aj v zahraničí, hľadáme efektívne riešenia podpory. Pomáhajte s nami naďalej aj vy a zmierňujme spolu utrpenie ľudí zasiahnutých vojnou.

 

PODPORIŤ UKRAJINU

 

 

Mohlo by vás zaujímať

Aká je zodpovedná cesta kávy

Čítať ďalej

Mariupoľ – 50 dní v pivnici

Čítať ďalej

Túžila som žiť a milovať

Čítať ďalej

Chcem dostávať
aktuálne informácie