Blog

Humanitárna pomoc

Čo prežívajú ľudia, ktorí utekajú pred vojnou

Vojna na Ukrajine a následný prílev utečencov na Slovensko nás postavila pred množstvo otázok. Pomáhame, súcitíme, podporujeme, ale nie vždy vieme, ako pristupovať k ľuďom z Ukrajiny. V spolupráci s Human Dynamic Europe  sme pre vás pripravili pomôcku, ktorá vás môže sprevádzať pri pomoci ľuďom na úteku.

Čo prežívajú títo ľudia? Čo je trauma? Ako sa mám postarať o seba? Odpovede na tieto otázky a bližšie vysvetlenie nájdete v nasledujúcich riadkoch.

 

1. Čo prežívajú ľudia, ktorí utekajú pred vojnou?

Títo ľudia prežívajú traumu, ktorá je reakciou na zmenu. Táto reakcia má niekoľko fáz:

  • Šok
  • Odmietnutie („toto nie je pravda…“)
  • Frustrácia (emocionálna zaplavenosť, hnev, odpor, smútok, plač)
  • Depresia (beznádej, „toto nedám“)
  • Explorácia (hľadanie riešení, vyhodnocovanie situácie)
  • Akceptácia (prijatie novej situácie)

Konkrétne fázy a reakcie

Tieto fázy môžu mať rôznu intenzitu a dĺžku. Môžu prísť pocity ľútosti, viny, úzkosti, hnev, apatia, zásobovanie sa potravinami, strach, nenávisť, odmietanie rozhovorov, balenie kufrov, nespavosť, popieranie udalosti, aj nočné mory. To všetko sú reakcie na zmenu, súčasť fáz, ktorými si prechádzajú ľudia utekajúci pred vojnou. Sú to všetko prirodzené reakcie na neprirodzenú (krízovú) situáciu. Každý reaguje inak.

Vo fáze odmietnutia a frustrácie človek nereaguje na riešenia. Čo vtedy pomáha a funguje? Vyjadriť, že uznávam emóciu toho druhého. Napr. „vidím, že ťa to hnevá“,“ vidím, že si smutná“, „ani si neviem predstaviť, ako sa cítiš“. Nepomôže neprijať jeho emóciu ako „neplač“, „to nerieš“.

Potom prichádza najťažšia fáza: Ja to nedám. Títo ľudia utekajú pred vojnou (nie za novým životom alebo slobodou), chcú ísť späť domov, oni sa tam mali dobre, opustili to, čo poznali. Možno sa nechcú vybaliť, prihlásiť na políciu, očakávajú skorý návrat domov.

Ľudia si potrebujú si prejsť všetkými fázami zmeny, a prijať, že toto je nová realita. Ak sa dostanú do fázy akceptácie, môžeme začať hľadať riešenia. To, že prijmeme situáciu, neznamená, že s ňou nechceme nič robiť.

Deti v Charkove, foto: Andrey Marienko / UNIAN
2. Prežívanie traumatickeho stresu a úzkosti ohľadom súčasnej situácie

Ak sa stres neprejavuje výraznejšie, je vhodná podpora rutín, sociálnej siete, „dobitie baterky” (napr. prechádzky, príroda, šport). K prežívaniu radosti pomáha vďačnosť. Ak nemáme vďačnosť, nevieme prežívať radosť. Podporte týchto ľudí tým, že s nimi budete spomínať na to, čo im v živote vyšlo, v čom boli úspešní.

Na zníženie úzkosti a napätia pomáha chôdza, plávanie, bicyklovanie (prepojenie ľavej a pravej hemisféry)…Čokoľvek, pri čom používame obe strany tela. Je dôležité uvedomovať si to, čo práve robíme, napr. chôdzu…

 

3. Prvé príznaky traumatického stresu a úzkosti

Tieto príznaky môžu byť emocionálne (podráždenosť, výbušnosť, prehnaná utiahnutosť, smútok), mentálne (tendencia zabúdať, znížené kognitívne funkcie) alebo fyzické (poruchy trávenia, búšenie srdca, poruchy spánku, prejedanie sa, nechutenstvo). Je dôležité rozpoznať ich a prijať emócie s tým spojené. Teda nechať napríklad plakať či hnevať sa. Takto sa môžu správať aj deti., im veľmi pomáha hra. Preto je potrebné čo najskôr ich zapísať do školy či škôlky.

Čo pomôže?

Plánujte s ľuďmi krátkodobú budúcnosť – ideme zajtra k lekárovi, na nákup, zapísať deti do školy…). Ak je to potrebné, využite aj odbornú pomoc. Je potrebné, aby sa človek trpiaci traumou presunul z emocionálneho vypätia do rácia (pomáhajú praktické jednoduché inštrukcie, napr. zajtra prídem o 10-tej a pôjdeme na nákup). Prehnaná empatia nepomáha pri riešení krízových situácií. Súcit spojený s pragmatizmom vie byť veľmi nápomocný.

Pre týchto ľudí sú dôležité malé drobnosti a vedenie k samostatnosti, vďaka tomu tu budú môcť fungovať. Naším prístupom im vieme pomôcť v začiatočnej fáze, ale cieľom nie je byť ich barličkou v každodennom živote. Potrebujú však, aby sme im v začiatkoch pomohli práve s tými praktickými záležitosťami.

Ukrajinská mama s dieťaťom, foto: Jana Čavojská

 

4. Uvedomenie si, čo je v mojej moci a čo nie je

To, čo daný človek prežíva, nie je v našej moci zmeniť. Praktická pomoc je niečo, čo v mojej moci je. Môžem utečencov napr. zaviesť na políciu, ukázať, kde je obchod… Slovenská rodina by mala stanoviť jasné hranice (napr. pravidlá v domácnosti, dĺžka času pobytu…). To im pomôže urýchliť proces adaptácie. Ak nám utečenci budú prekračovať hranice, nie je to ich problém, ale náš. My ich musíme komunikovať a jasne stanovovať. Ak ich nestanovíme, bude to spôsobovať konflikty, stres, hnev, úzkosť.

 

5. Cvičenie pri panických záchvatoch

Stres a trauma môže mať aj prejavy panických záchvatov. Ak vidíte, že niekto začína byť alebo sa nachádza v panike, pomôžte mu tým, že mu zadáte tieto cvičenia:

Napíš postupne:

  • 5 vecí, ktoré vidíš okolo seba (napr. Stôl, ľudia, lampa…)
  • 4 vecí, ktoré cítiš na koži (sveter, ponožky, ….)
  • 3 veci, ktoré počuješ (dataprojektor, klávesnica, pero)
  • 2 veci ktore cítiš nosom (káva, parfém)
  • 1 vec, ktorú cítiš v ústach (káva)

Sústredenie sa na zmysly a ich uvedomovanie si pomôže človeku vyjsť z paniky. Pomôže to aj pri nespavosti.

 

6. Eskalované príznaky stresu a úzkosti

Ak sa situácia vyhrotí a príznaky stresu sa stupňujú, postarajte sa o biologické potreby človeka. Podajte mu pohár vody, niečo teplé ako napr. čaj, polievku. Uvedomte si, že takýto človek neprežíva radosť. Tento stav je prechodný. Ak je niekto v traume (trasie sa, nevie rozprávať), smiete sa dotknúť iba jeho ramena. Ak neviete, čo povedať, povedzte len „Je mi to ľúto“.

V prípade potreby využite psychologickú pomoc. Organizácia IP má zriadenú hotline linku v ukrajinčtine od 8.00-20.00 hod. V prípade potreby využite jej krízovú psychologickú linku 0800 500 333 alebo 0800 500 888, alebo špecifický e-mail ukrajina@ipcko.sk.

 

7. Záver

Častou mylnou predstavou je, že ľudia prichádzajú na Slovensko do lepšieho alebo že tu chcú začať nový život. Nie je to tak. Sú tu nedobrovoľne, chcú sa vrátiť naspäť k svojmu normálnemu životu, a pobyt tu je pre nich len prechodný. Nečakajme vrúcnosť, hlboké priateľstvá, zakorenenie alebo prijatie tejto novej situácie.

Postarajte sa v prvom rade o seba a vlastné prežívanie. Aspoň 15 min denne robte to, čo Vám prináša radosť. Nezabudnite, že iba keď vy ste v pohode, môžete efektívne pomáhať. To, že máte radosť neznamená, že nemáte súcit.

  • Podporujte sa v rutine (seba a iných).
  • Podporujte ľudí utekajúcich pred vojnou v tom, čo viete ovplyvniť
  • Limitujte pozeranie správ. Nesledujte negatívne odkazy na sociálnych sieťach. Nezabúdajte, že správy vo vás môžu eskalovať stres a úzkosť.
  • Vyhnite sa rozhovorom s ľuďmi opačného názoru. Ich stanovisko nezmeníte, bude vás to stáť veľa zbytočnej energie a môže to spôsobovať nepohodu, stres a konflikty.

 

Vojna na Ukrajine nekončí a my aj naďalej stojíme pri tých, ktorých nemilosrdne zasiahla. Ďakujeme za vašu podporu a spolupatričnosť. Pomáhajme spolu aj naďalej a zmierňujme utrpenie ľudí trpiacich krutým konfliktom.

POMÔCŤ NA UKRAJINE

Mohlo by vás zaujímať

Aká je zodpovedná cesta kávy

Čítať ďalej

Mariupoľ – 50 dní v pivnici

Čítať ďalej

Túžila som žiť a milovať

Čítať ďalej

Chcem dostávať
aktuálne informácie