B

etka je vyštudovaná učiteľka angličtiny a španielčiny a v centre Bischoftu v Etiópii učí angličtinu. Je jednou z dvoch dobrovoľníčok, ktoré vycestovali začiatkom roka na šesť mesiacov do našich afrických projektov. Má za sebou prvé skúsenosti a zážitky.

Aký bol tvoj príchod do Etiópe?
Na začiatok som si užila dosť s etiópskymi úradníkmi na letisku. Trvalo mi skoro tri hodiny, kým som sa odtiaľ dostala. Nevedeli mi povedať, aký tip víz potrebujem. Potom som sa zoznámila s Bezabim, riaditeľom centra Bishoftu, ktorý ma trpezlivo čakal celý čas vonku a s úsmevom ma privítal. Musím oceniť, že sa o mňa so svojou rodinou vzorne stará.

Do centra Bishoftu si prišla učiť, ako vyzerá škola?
Spolu s riaditeľom a dvomi miestnymi učiteľmi angličtiny sme prešli všetky triedy, kde som sa predstavila. Učitelia sú tu veľmi milí, vychádzajú mi v ústrety. Pozrela som si, ako vyzerajú hodiny, učebnice a zoznámila sa s etiópskym školstvom. Musím povedať, že to zďaleka nie je také hrozné, ako som si myslela. Práve naopak. Bola som milo prekvapená tým, ako žiaci usilovne pracujú, ako učitelia vyučujú a aj tým, že niektorí žiaci plynule hovoria po anglicky.

Sú medzi nimi aj takí, ktorí sa nevedia dohovoriť?
Samozrejme, je ich tu pomerne veľa. Ako sa hovorí, nevedia skoro ani „zaťať“. Predstavia sa mi a tam náš rozhovor končí. Ako som sa dozvedela, problémom je hlavne to, že ich rodičia vôbec nevedia po anglicky. Deti majú škole angličtinu hodinu denne a potom ju už skoro vôbec nepoužívajú. Naučia sa nejaké slovíčka a gramatiku, ale komunikovať nevedia. Ďalším problémom je počet žiakov v triede. Ten ma šokoval, v priemere ich je 50. Je potom logické, že sa niektorí počas hodiny ani nedostanú k slovu.

Aké sú etiópske deti?
Jednoducho úžasné! Chcú sa rozprávať, dievčatá mi chytajú vlasy, hladkajú mi líca. Cez prestávky sa okolo mňa zhromaždia, po škole zostanú dlhšie, aby sa porozprávali alebo si zahrali futbal. Som tu pre nich exotika a uvedomujem si, že to treba čo najlepšie využiť. Prirodzene, z vlastnej zvedavosti, sú nútení komunikovať po anglicky. A to je super. Veď o to tu vlastne ide. Nie o super učebné metódy a štýly, ale o komunikáciu. Len tak sa človek naučí jazyk.

A čo dospelí?
Ľudia sú tu neskutočne milí, pohostinní, priateľskí. Každý deň ma to fascinuje. Veľa sa rozprávame a pomaly zisťujem, ako táto krajina funguje. Je mi z toho smutno a nečudujem sa, že mnohí chcú odísť. Na druhej strane sú tu však takí, napríklad učitelia, ktorým „horí“ srdce za túto krajinu a deti v nej.

Čo očakávaš od svojho pobytu?
Som tu, aby som pomáhala. Dala kúsok toho, čo mám a viem. Som presvedčená, že núdznym ľuďom by mali pomáhať tí, ktorí majú dostatok. Som tu aj preto, lebo túžim na vlastné oči vidieť, ako veľmi Afrika potrebuje pomoc. A pozrieť sa na to, či je vlastne táto pomoc účinná. Alebo či naopak vychovávame Afričanov čakajúcich na záchrancov na bielom koni a na dary, ktoré so sebou prinesú. Som tu aj kvôli sebe samej. Pobyt v inej krajine, v inej kultúre vo vás prebudí zvedavosť a núti vás premýšľať nad životom z inej perspektívy. Zaužívané vzorce vo vašej hlave zrazu nefungujú a ak chcete efektívne prežiť, musíte ich zmeniť, doplniť. Môže to byť mätúce, ale i obohacujúce. Dozviete sa veľa vecí nielen o druhých, ale i o sebe a o živote samotnom. A to je pre mňa cenné. Verím, že v centre Bishoftu budem pomocou a povzbudením. Rovnako verím, že títo ľudia a prostredie budú pre mňa prínosom.

 

Podporovať dieťa v Afrike

Len vďaka Vám prinášame nádej pre plnohodnotný život detí v Keni a Etiópii.